
Dve rieky v hrudi krásnej krajiny,
dve živé šerpy,
stretnutie dvoch kráľov...
Nie v tvare kríža,
no zliate v osud jediný,
ako čierna noc a biely deň
v objatí zrkadliacich Váhov.
A všetci čistí, nevinní,
v kolíske tých riek zrodení,
vodou z dvoch džbánov krstení,
prijímajú pod obojím krásu.
Nech kamkoľvek by leteli
ako ten sťahovavý bocian,
jedného dňa sa vrátiť musia,
ponoriť sa po samé srdcia,
uhasiť smäd, zmyť prach a žiaľ,
v tichej modlitbe prosiť vrúcne,
Bože, ochráň náš rodný kraj !