Písmo:
A-
|
A+
Biely obrúsok prestieram,
hladím ho dlaňou, spomienkami,
tak, akoby som hladila
bielučké vlasy našej starej mamy.
Vidím ju pritom ako dnes,
očko po očku večerami
háčkovať dary nevestám,
čo sú ešte len žubrienkami.
Päť vnučiek, prstov na ruke,
ukrytých v pracovitej dlani,
s posolstvom lásky v obrúskoch,
čo malo by ich tajne chrániť.
Vrátiť im ten čas objatí,
rozprávok, modlitieb a prianí,
keď ozdobia stôl sviatočný
láskou nebohej starej mamy.
