Písmo:
A-
|
A+
Vstupujem do hmly jesenného rána.
Počúvadlo (zdroj: Dušan Kabina)
Nevidím na krok, ale treba ísť.
Bojím sa vecí, čo ma neporania,
iba zneistia...
Hmla je čistý list.
Vystieram ruky ako nevidomá
a kráčam ránom pomalým,
kropaje vlahy na záclonách
spustilo nebo a ja splývam s ním.
Navlhli struny vtáčej piesne,
hmla vlečie rúcho mlčiace.
Iba lúč slnka zlatým slákom
zahrá mi rovno na srdce.
