Hmlisté ráno

Vstupujem do hmly jesenného rána.

Počúvadlo (zdroj: Dušan Kabina)

Nevidím na krok, ale treba ísť.

Bojím sa vecí, čo ma neporania,

iba zneistia... 

Hmla je čistý list.

Vystieram ruky ako nevidomá

a kráčam ránom pomalým,

kropaje vlahy na záclonách

spustilo nebo a ja splývam s ním.

Navlhli struny vtáčej piesne,

hmla vlečie rúcho mlčiace.

Iba lúč slnka zlatým slákom

zahrá mi rovno na srdce.