Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(22)
Ako v rozprávke
o zakliatej ruži
polnoc, čo polnoc
k tebe prichádzam.
A čím viac nocí,
viac po tebe túžim,
len na svitaní
ostaneš vždy sám.
S údermi hodín
na ružu sa mením,
keď dotkne sa ma
krutý slnka svit.
Pre zázrak noci
a pre tvoje pery,
kým nepríde ma
polnoc zachrániť.
