Ligotavá báseň

Mám rada ľudí, čo sa ligotajú,

vidím v nich niečo anjelske,

trblietky šťastia vôkol nich sa hrajú...

Mám rada ľudí, čo sa ligotajú

ako peniažky na ceste.

Sú ako rozkvitnuté ráno,

ako svetelná zvonkohra,

radosť, čo prešla zlatobránou

a priamo k nám sa ponáhľa.

Flitrikmi smiechu všetko budia,

ako rosa svietia slnku pod nohy,

a pritom - tiež sú to len ľudia,

čo netúžia byť smútkom úbohí.

Mám rada ľudí, čo sa ligotajú

ako púťový diadém,

karátov toľko v sebe majú,

koľko unesie prázdninový deň.

Aj v noci rozpoznať sa dajú

a pomáhajú sa nám vznieť

ako svetlušky tešiace sa máju...

Mám rada ľudí, čo sa ligotajú

ako jazerné oči hviezd.

Mám rada ľudí...