Písmo:
A-
|
A+
Ako len na svet maliar prichodí?
V panensky bielej krajine
na biele plátno položené dieťa...
Rybka vpustená do vody
radosťou farieb rozihrá svoj príbeh...
Motýľ, čo k dúhe vzlieta...
A spolu s ním na bielych stenách sveta
rastú mozaiky nesmrteľných chvíľ.
Línie jeho srdca chrámu
zverené do objatia rámu,
aby obraz svoj vlastný život žil.
Príbeh poľnej cesty s kopytami koní,
smädná túžba leta, búrka v rozkvete,
jeseň do jazera zlaté listy roní,
no aj prísľub lásky možno nájdete
na zamate slnkom voňajúcej pleti,
v páperí podvečerných tráv,
na ktorých sa v svetla neposenej sieti
posledný lúč dňa pohojdal.
A celý svet žasne tvárou v tvár obrazu,
aj keď sa ho zrakom dotkol mnohokrát.
Očami maliara smie ho vidieť zrazu
a v tom okamihu jeho srdce mať.
