Metamorfóza

Metamorfóza (zdroj: Marian Garai)

Na brehu jazera

denne sedáva,

vode šepká prosby

suchozemská duša,

o jej pokoj prosí,

čokoľvek zaň dá,

keď v hĺbke pochová

to, čo srdce skúša.

O rozvahu žiada,

silu, múdrosť, chlad,

dary, čo uhasia

krutý oheň vášne

pod ostrím otázok

či aj on ju rád,

či mu bude ľúto,

keď spočinie na dne.

Vode všetko zverí,

tá ju privinie

láskavejšie ako

človek milovaný.

A keď slzy sčeria

odraz v hladine

voda ich prikryje

mokrými dlaňami.

Jazero rozvlní

pieseň Rusaliek,

ako krídla vážky

strachom rozochvená,

nad puknutým srdcom

pilier bubliniek

posledného vzdychu...

To je lásky cena !