Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
Keď dotkne sa ma smútok diaľavy
ako tieň prázdnych hniezd,
chcem rozpustiť si vlasy do trávy
a opýtať sa hviezd
ako tam u nás doma je,
či všetci zdraví sú,
či lúky kvitnú voňavé,
chlebík zrie do klasu,
či Váh sa krásne trblieta
v prastarých ramenách,
či smiech, tá pieseň života,
šantí na pasekách...
Na mojich blízkych pri tom si
spomeniem nevdojak,
na tie najsladšie maliny,
na dúšku, na bodliak,
na jeho krásu pichľavú
i na môj prvý strach,
slnka večernú záplavu,
hlas zvona pri srdciach...
Keď dotkne sa ma smútok diaľavy
ako tieň prázdnych hniezd,
chcem rozpustiť si vlasy do trávy,
zabudnúť na bolesť,
na krídlach bielych bocianov
vrátiť sa k rozprávkam,
tam, do dediny pod stráňou,
kde svoje srdce mám.
