Nádych

Rozbúrený oceán

pohltil kontinenty,

ktoré sme vzájomne

objavovali

a bezbrehé územia nehy

sa ocitli pod nadvládou

vlčieho hladu vášní.

A vtedy,

áno vtedy

som stratila dych.

Bezvládnu a polomŕtvu

si ma vyniesol

na mušli

z otvorených dlaní,

k blankytu

svojich očí.

Nadýchla som sa

zhlboka,

až po končeky vlasov

a vzkriesená prostým šťastím

našla som ťa v úsmeve.