Naša oplotenosť

Sme stavitelia! Väzni budúcnosti,

pyšní na to, čo rastie z našich vín.

S bohatstvom povýšeným k cnosti

budujeme si žitia cintorín.

Treba nám ploty, čím vyššie, tým lepšie,

mohutné hradby, múry, pevnosti,

ak by aj v dobrom niekto prešiel,

rozmyslí si, či pána nazlostí.

Za stenou z mreží, žiletiek a plechu,

Bože, čo ešte vieme vymyslieť,

ukrývame sa v oplotenom hriechu,

svet stráca nás a my strácame svet.

Aj ostnatý drôt smutné nebo krája,

nenecháme sa blížnym napospas.

Vyrástol plot, tu, uprostred raja

a ešte jeden vôkol nás, aj v nás.

Ak veríme, že iba on nás chráni

a dôveru má našu odvekú,

tak hanbime sa, za plotom, a sami,

ľudia pred ľuďmi, človek v človeku.