Neviem...

Zliepam ťa večne jak rozbitú vázu

a napĺňam ťa slzami.

Však nedoplačem citu tvojho hrádzu,

trhlinou v srdci presakuješ mi.

Zliepam ťa večne, možno odjakživa,

pre ružu soľnú, čo už nie je živá,

kriesim črepiny našich dávnych snov.

Neviem, či túžiť po zázraku,

či ešte stáť o lásku takú,

čo dúšku vína

obetuje krv.