Odpusť mi

Vždy, keď počujem náreky

a vidím ľudské slzy,

zovrie ma obruč hrdzavá

bezmocnosťou, čo mrzí

a chcem mať silu zabrániť

tomu, čo sa už stalo...

Odpusť mi, Pane, také dni,

keď verím v teba málo.

Odpusť, že občas zabúdam

na náreky a slzy,

ktorými si mňa obdaril,

trhal, pálil i mrazil,

a milosrdnosť zasieval

do rozoranej pýchy...

Odpusť, že občas zabúdam

na pocit šťastia tichý,

čo prijala som ako dar

z tvojich láskavých dlaní,

keď umyli mi slzy tvár,

ktorými si ma chránil.