Ostrovy šťastia

Žijeme v dravých prúdoch času 

ako bytosti bez vôle,

len po povrchu vnímajúce krásu,

zázraky iba niektoré...

Uprostred rieky cudzích snov a vášní - 

bez kotiev lode zvrásnené,

nemáme čas, ani ten svoj vlastný,

hľadať vnútorné pramene.

Akoby sme len v detstve šťastní boli.

Čo zmysel malo, zdá sa vzdialené,

pokým nás opäť neosloví 

samotná láska po mene.

Prinesie spásu v malej detskej dlani,

slnka lúč v každom pohľade

a pocit, že sme milovaní

anjelmi a sme na rade

prijať od Boha požehnanie,

na ostrov šťastia vystúpiť.

Cez najvrúcnejšie detské prianie

vnútorný prameň objaviť.