Poézia dreva

V kúte kolíska našich synov,

stôl, na ktorý dnes dávam chlieb,

krížik na stene,tiež stromom bol.

Milujem dreva tichý svet.

A čo tak husle? Nie sú nemé,

v ľudských rukách sa rozplačú.

Drevené jasle v Betleheme -

náruč Božiemu dieťaťu.

Aj polienko, čo v peci praská,

list papiera, čo pýta rým,

lôžko, kde ustlala si láska,

boli raz stromom zeleným.

Prevtelené do mnohých podôb,

detských hračiek i vzácnych diel,

sú s nami od kolísky po hrob

torzá ich majestátnych tiel.