Poznanie

Som z Tvojho rebra zrodená,

boli sme jedno telo.

Jablko stromu poznania

slastne nás rozochvelo.

Asi tak chutil prvý hriech,

nesmelo, sladko, krásne...

Nádherný zmätok, plač i smiech,

plameň, čo v nás už nevyhasne.

Zamkni, Boh, brány Edenu!

Raj sme my, keď sme vedno.

Pre Lásku prvú- poslednú,

opäť sme telo jedno.