Priatelia v básni

Na počiatku nás bola báseň 

a vesmír sa dal do pohybu.

Verše, cez ktoré z teba krásniem,

pretože verše krásou duše hýbu.

V nich objala ma hĺbka citu,

očami slov som uvidela

úsmev i slzy ... Teraz si tu,

máj sfarbil sa do snehobiela.

Poznali sme sa od počiatku

a konečne si ruky podali.

Tréma sa chveje na pozlátku,

ale radosť ju hravo prebalí

rýdzosťou chvíle vytúženej,

čistému všetko čisté je.

Tak ďakujem, (či ďakujeme?)

za seba píšem, plná nádeje,

že ešte mnoho tvojich básní

ma v tieni smútku zahreje,

slzami zahmlené dni zjasní...

Stretnutie s tebou práve také je.