Povrazový rebrík upletený z dúhy

spustil niekto z nebies rovno k tvojej duši.
Stúpaj po ňom s láskou, nie je taký druhý,
dôveruj aj tomu, čo zatiaľ len tušíš.
Od najtmavších farieb, čo namiešal život,
vystúp cestou svetla k čistej radosti,
s dúhou pod nohami nebude ti clivo,
ona ťa už nikdy dole nepustí.
A aj keď sa rebrík rozhojdá vo vánku,
vychutnaj si šťastnú voľnosť oblakov,
namaľuj ten pohľad, úsmev, lícnu jamku,
čisté nebo v očiach, modlitbu bez slov.
Namaľuj záhradu krídlami motýľa,
kvety, čo rozkvitli na palete dňa,
perlu rosy zvečni, veď krása z nej pila
a ty si jej sestra pokrvná.