Šálka plná smiechu

Nepamätám si celkom jasne

dátum, hodinu, deň a rok,

no nad ostatným dodnes žasnem,

slzy nám tiekli do šálok.

Ono to prišlo v jednej chvíli,

jamky si sadli na líčka,

prisahám, že len čaj sme pili,

no smiali sme sa ako diví,

a nebolo to z toho čajíčka.

Opiť sa šťastím je tak prosté,

keď má človek pár priateľov.

Je pritom jedno kto ste, čo ste,

čím budete a čím kto bol.

Byť večné dieťa a nič viacej,

sám sebou ako sa len dá,

mať srdce ako čajník vriace,

ponúknuť z neho náhodám.

V šálke mi ostal dúšok básne,

milá spomienka na vás dvoch

a deň, keď nasnežilo krásne,

až uviazli sme smiechu v závejoch.