Písmo:
A-
|
A+
Sínusoidou svojho hlasu
pohojdal si ma prostovlasú
len aby som sa usmiala
No to som robiť nemala!!!
Môj úsmev zjavne dal ti guráž
rečníš a očami tu gúľaš
že miluješ ma neskonale
ako na húsenkovej dráhe
zhora i zdola zprava zľava
vietor slov so mnou prudko máva
až z toho čo sa odohráva
rozhodla sa ma bolieť hlava
Tvoj monológ už stratil niť
no nedokážem zabrzdiť
ten príval fráz a rachot slovný
v ktorom si viac než usilovný
a za svet nechceš pochopiť,
že rieka tých slov odplavila
chvíľu, čo bola chvíľu milá
a ja už nechcem s tebou byť
