Sínusoidná

Sínusoidou svojho hlasu

pohojdal si ma prostovlasú

len aby som sa usmiala

No to som robiť nemala!!!

Môj úsmev zjavne dal ti guráž

rečníš a očami tu gúľaš

že miluješ ma neskonale

ako na húsenkovej dráhe

zhora i zdola zprava zľava

vietor slov so mnou prudko máva

až z toho čo sa odohráva

rozhodla sa ma bolieť hlava

Tvoj monológ už stratil niť

no nedokážem zabrzdiť

ten príval fráz a rachot slovný

v ktorom si viac než usilovný

a za svet nechceš pochopiť,

že rieka tých slov odplavila

chvíľu, čo bola chvíľu milá

a ja už nechcem s tebou byť