
Ševelili s vetrom
lipy zelené...
Nedožili sa už
tejto jesene.
Zahubil ich pokrok,
múdrych razítka,
umierali ticho,
žiadna výčitka.
A my ľudia prostí
poďme zabudnúť,
prehltnime slzu,
uzamknime hruď,
prijmime ich ortieľ,
skúsme pochopiť,
že je to tak správne,
že to tak má byť...
Pár tátošov z plechu
treba ustajniť,
majú väčšiu cenu,
než šum starých líp.