Chuť sĺz vraj býva predurčená
hĺbkou, vrúcnosťou, uhlom dopadu...
No práve slzy ľudský život menia
od prvej chvíle nášho precítenia,
až po plačlivú smrti náladu.
Sú slzy ako krištáľ čisté,
slzy horúce, ba aj falošné,
no sú aj také, neverili by ste,
slzy jak rosa na ružovom liste,
dúhové perly v očiach nádherné.
Slzičky šťastia, radosti a smiechu,
až rozpúšťa sa cukor v nich
a premieňajú okolitú nechuť
na všetko, čo by malo byť
samozrejmosťou každodennou,
oslava žitia odveká.
Ak prechádzajú slzy zmenou,
menia aj svojho človeka.
Slzy, čo pália horkou soľou žiaľu,
žeravých jaziev znamenia,
verte, aj také svoju cenu majú,
riekou duše sa prelievajú
skrz zlaté mlyny zmúdrenia.
Aj v slzách lúčenia je nádej.
Slza je puto, vyznanie bez slov.
Slza je priateľ, len ju pusti ďalej,
zažni sa ňou a pokojne si nalej
slzavé víno, čo vypiješ s ňou.
No, sú aj slzy ,,cibuľové",
čo sa narodia iba tak...
Povymýšľame si k nim bôle
ak duša potrebuje mrak,
alebo sa im vysmejeme,
potešíme sa zvláštnej zmene,
žartovným plačom skrásnie tvár.
Plačme, ak treba, koľko chceme,
veď slzy sú tiež Boží dar.
Kvapky modlitby v pravej chvíli
si nás po tvári pohladia.
Zázračné malé mokré víly
i argumenty nevídanej sily
nenechajú cit mimo poradia.
Chuť sĺz vraj býva predurčená
hĺbkou, vrúcnosťou, uhlom dopadu...
Primiešavam ich do umenia,
horko-slané sa v sladkovodné menia,
aby mal život sladšiu náladu.
