Slová, ktoré ti nepoviem

Si moje polnočné dieťa

Januárový vetroplach s horúcim srdcom,

ktoré ešte nedospelo

Ručičky hodín objímajú polnoc

a ty ani netušíš, že k tebe opäť putujem

na kryhe materinského strachu

Čakanie túlavého úsmevu

si krátim nad zodratým školským atlasom

a unaveným zrakom hľadám

...Amsterdam...

Severák ťa dnes unáša k Severnému moru

Chladným dychom sfúkne aj sviečky

na tvojej narodeninovej torte,

keď do ich plameňa šepnem slová,

ktoré ti nepoviem