Slzy biednych tečú do neba

S každým svitaním slávia Božie narodenie 

a do súmraku veria zázrakom.

Netreba im slov na modlenie,

už to, že sú, je modlitbou

cez každodenné utrpenie.

Dialóg s Kristom bez zbytočných slov.

Čepeľou mrazu rezaní pod kožu

a prebolení ku kosti,

keď tí, čo môžu, nepomôžu,

bo nevonia im človečinou

tulák, ktorý vraj vlastnou vinou

žije z darov a milosti.

Hladný raz chlebom a raz vínom,

krvou, čo z rán mu vyteká,

človek túži len po jedinom,

každý deň stretnúť človeka.

Túlavá duša, Bohu odovzdaná,

skríži nám cestu na želanie Pána

vždy v pravý čas a v pravej chvíli,

aby sme skutkom vymodlili

kúsok milosti pre seba,

abo tým, čo nám najviac netreba,

nanovo staré klince bili

do rán, ktoré nás vykúpili,

keď slzy biednych tečú do neba.