
Už od počiatku živení sme láskou,
dobroprajnosť nám duše objíma...
Tak ako deti neskrivené maskou
sebectva, ani hriechu vráskou,
čistý lúč v sebe každý človek má.
Sme darom svetla, ktoré rozdávame,
aj ktorého sme odrazom,
nie krištáľový luster v chráme,
či zlatý svietnik, ktorý ukrývame,
pred obávaným zlodejom.
Patrí nám len, čo unesieme
v komôrkach srdca spomienok,
a čisté ruky, lebo vieme,
že túžbou mať, len oťažieme,
stratíme viac, než ľahký krok.
Pravé svetlo je nežne skromné,
ale činí z nás anjelov,
plápolá v každom, v tebe, vo mne,
pohládza duše nepokojné
a je života pochodňou.
Veď, koľko slnka v sebe máme,
slov, pohladení, úsmevov,
svitania zatiaľ nevídané
a ciest na výber...
Po ktorej sa dáme?
Kráčajme spolu svetla alejou.