Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)

Každým nádychom bližšie k smrti
je tvoja Manon, Marguerita...
V tme bezmocnosti slza svieti
na bielej tvári
bielej svieci
dohárajúci plameň sveta
Na lôžku lásky uložená
v hodvábe tvojich dotykov
tak ako nikdy tvoja žena
plná tajomných únikov
odchádza znova
márne prosíš
a odpúšťaš jej každý hriech
Nádychy tnú ju ako kosy
kým objímaš ju
kvety nosíš
a umrel by si pre jej liek