Spomienky vetra

Našlo svoj pokoj na dne jazera

pár listov javorových.

Koniec cesty tak vyzerá,

len vietor šepká o nich

ako radostne od jari

žili v korunách stromov,

ako ich jeseň v chotári

do purpurových tónov

pre obdiv sveta farbila

a pre dotyky vetra...

(Aj mňa tá jeseň zdobila,

keď s tebou som sa stretla.)

A potom prišiel krutý mráz

preveriť, čo je stále...

Nie, nebol prvý, toľkoráz

spálil, čo bolo drahé.

Lístočky vzduchom plávali,

pristali na hladine...

Spomienky vetra ostali

a v nich si stále pri mne.