Čo sa to stalo so svetom?
Kto ukradol mu krásu?
A nehu, lásku, všetok cit?
Ľudia sa strachom trasú.
Tváre našich dní.
Aké sú?
Smrť v mediálnej stoke?
A spravodlivosť,
koketa
v maškare jednookej?
Čo má byť zmyslom života
je otrhané, bosé…
Apokalypsa v ponuke,
pach krvi na podnose.
Koniec sveta nám maľujú
farbami svojej duše,
tí samozvaní proroci,
ktorých prázdnota kúše.
Krákajú temné jazyky
a trúsia v temnej reči
beznádej ako choleru…
Dá sa to ešte liečiť?
Už iba tiene krkavcov,
vretenice a vlci…
Takto nám prajú vidieť svet
a jeho koniec, hoci
iný svet na nás nečaká,
to je svet našich detí.
Vráťme mu farby života
pod slnkom, ktoré svieti.
Za všetko, čo sme dostali,
a bolo toho veľa,
malovernosťou prestaňme
urážať Stvoriteľa.
