Vranie rána

Keď oči líči nevyspaté ráno

- temný ornament na tvári,

raňajky s jednou šálkou prázdnou

a z druhej deň sa vyparí

temnejší ako moja káva,

cukor bez chuti - samota,

s útechou, že aj to sa stáva,

srdce naprázdno klokotá...

Preživoriť tak do večera

jeden deň, dva, tri, štyri, päť...

Aby sen na vankúši z peria

na chvíľu vrátil mi ťa späť.