Vzpriamená

Prosím ťa, Bože, pomôž mi,

nech nie som pôdou kamenistou,

stromom s plytkými koreňmi,

bez zrelých plodov skutkov a slov.

Nech nie som lístkom v povetrí,

keď mám stáť pevne v pravde svojej,

blížneho s láskou ušetriť

a nevracať mu jeho boje.

Len ty vieš, čím si prešiel sám,

kým vyslal ku mne podlé šípy

máčané v jede svojich rán...

A koľko jedu musel vypiť?

Nenechávaj ho napospas

zlu, ktoré rástlo v srdca púšti.

A nech ustojím každý raz

vzpriamená, keď sa do mňa pustí.