Práve som dočítala poslednú stránku výberu azda najdojímavejších básní Milana Rúfusa, ktorý zostavila PaedDr. Soňa Barániová zo Závažnej Poruby. Aj keď ,,prečítala“ nie je to najvýstižnejšie slovo. Písmenká sa rozpíjali v slzách a každý verš sa s hlbokým nádychom vrýval do srdca.
Zuzanka ... dcérenka...ľalia, múza, anjel ... osud.
Slnko. Tep mojich žíl.
A moje horké nebo.
Či ma Boh povýšil,
či pokoril ma tebou?
Akože uhádnuť,
On svoje gesto chráni.
I svoj dar i svoj prút
nesie v tej istej dlani.
Pokoril, povýšil...
Zabudni také slová.
A potom dýchni len
vánku na teplú dlaň:
,,Ešte som nikoho
až takto nemiloval.
Ešte som od lásky
neplatil takú daň.“
Zuzanka inšpirovala svojho milujúceho a milovaného otca k tým najhlbším myšlienkam a najprecítenejším veršom - aj keď sama nevie čítať. Vie len neskonale ľúbiť. A má rada obrázky. Pani Barániová je dlhoročnou rodinnou priateľkou Rúfusovcov a preto vie, ako prázdno bude pri vianočnom stole bez milovaného otca. Možno jeho Zuzanku poteší aspoň obrázok. Pekné vianočné prianie, ktoré jej môže doručiť poštár priamo od nás, ľudí, ktorých poézia ,,jej tatka" pretvárala úprimným citom, pravdou a láskou.
Zuzanka Rúfusová
Fialkové údolie 31
811 01 Bratislava
