Písmo:
A-
|
A+
Nad mestom veľká
Pokoja brána,
žiaľ, raz ňou prejde
každý z nás.
Vedľa zvonička
stará, ošarpaná,
už podpísal ju
majster čas.
Záhadné ticho
mlčí pod jej múrmi.
Čo vlastne
priviedlo nás sem?
Boháč i žobrák,
tu sú všetci rovní,
keď otvorí im
náruč zem.
Je zvyknutá
na ľudské slzy,
na beznádej
a lúčenia.
Jej smutný osud
ma dnes mrzí,
ako zvonička
cítim sa aj ja.
