Aké jednoduché by bolo žiť v sladkej nevedomosti a milovať ľudí okolo seba. Aké úžasné by bolo nič nevedieť, nevidieť a nepočuť. Ale nie, my sa tu z nepochopiteľných dôvodov potrebujeme hrať na pravdu a komplikovať si život budovaním nákladných kamerových systémov a zdanlivou potrebou byť o všetkom informovaní a odhaľovať aj to, čo sme v konečnom dôsledku nútení zamlčať, pretože pomenovať to nahlas je neetické, nemorálne, nesolidárne, ba priam trestuhodné. Je to pravda, o ktorú vlastne nikto nestojí. Pravda, ktorá tlačí, dusí, bolí, podlamuje kolená viery, nádeje a lásky v celej našej spoločnosti. Pravda, ktorá sa nenosí. Úprimnosť, ktorá sa neodpúšťa.

Úspechy žnú len presvedčivé herecké výkony, poklonkovanie, lichôtky, úškľabky, grimasy a prázdne škrupiny slov bez nežiadúcich jadier s horkastou príchuťou pravdy a poznania. Ale tým, čo pravdu poznajú, je stále neprijateľnejšie milovať ľudí, o ktorých vedia aj to, čo by radšej vedieť nechceli. Nezáleží na tom, koľko majú okolo mena titulov, aký je ich spoločenský vplyv, ani koľko majetku nahonobili, ich prítomnosť nás už neteší, vadí nám ich pach, zdráhame sa podať im ruku, odpovedať na pozdrav, nevládzeme počúvať ich pokrytecké ponaučenia o tom, ako treba žiť. Veď na kamerovom zázname zreteľne vidíme akí sú, keď si myslia, že ich nikto nevidí.
Predstavujem si, že obdobný kamerový systém, aj keď oveľa dokonalejší, má Boh. Zaznamenáva nielen všetky naše slová a skutky, ale aj nevyslovené myšlienkové pochody a najtajnejšie túžby. A zratúva nám zárezy neplodných darov márnych vecí na umlčanom svedomí. Niekedy si skúšam predstaviť, aké to má s nami, ľuďmi, nesmierne ťažké, keď nás dokáže milovať napriek našim slabostiam a dookola nám odpúšťať aj naše vedomé chyby, za ktoré sa už ani nehaníme, dokonca ich pokladáme za prednosti. Aká nekonečná musí byť Božia láska a trpezlivosť. A aká nesmierna pamäť v mene spravodlivosti.Jedno však viem. Je nezmazateľná. Nezabúdajme na to, drahí priatelia, počas každého dňa, hodiny, či minúty, počas celého života. Žime a konajme tak, aby sme sa nemuseli hanbiť pred zrakom a sluchom samotného Boha. Žime a konajme tak, aby sme sa pri konečnej rekapitulácii kamerového záznamu nášho života nemuseli hanbiť sami pred sebou.