Reservé
Nebyť taký malý, asi by to inak dopadlo. Určite to bolo v 78. Na Trnavskom mýte nastúpila pani a s nemilým výrazom v tvári sa rútila cez poloprázdny autobus ku mne. Vyprskla "Rada by som si sadla!!". Malý vystrašený som sa postavil a sadol si o dva rady dopredu. Fakt som netušil, že tam sedáva. Pardón.
Pomaly ďalej zájdeš
Električka. 14. Ráno. Výstup na miletičke. Chyba. Počúval som Mobyho a posúval sa k dverám. Pomaly som zchádzal zo schodov a snažil sa preradiť do druhého pruhu. Keď som sa konečne dostal úplne k dverám, babka s troma kabelami stojaca div nie už na schodoch nervne poznamená "Pomalšie by to nešlo?!?". "Ále išlo, len to by ste sa museli postaviť do stredu dvrerí", odpovedal som značne prekvapenej babke. Určite nečakala, že ju cez tie štuple v ušiach budem počuť. Ach tá mládež dnešná nevychovaná.
Pod lampou je najväčšia tma
Pravidelnou cestou na tréning v 97 som čítal knihu držiac sa tyče pri zadných dvrerách, keď sa zrazu postavila pani pri okne a začala sa tlačiť k signalizačnému gombíku, do ktorého začala značne nervózne štuchať. Dôvod náhlej zmeny správania sa blížil autobusom a cestou vykrikoval, revízia cestovnych lístov, alebo dačo také. V autobuse sa zrazu oteplilo o pár stupňov nielen luďmi tlačiacich sa cezomňa k dverám, ale najmä zístením, že nie som dvakrát biely pasažier. Zástavka na znamenie prišla skôr, s paňou vystúpil menší bezlístkový gang, a prichádzajúci revízor znechutene pokrčil malými ramenamy, obzeral pozostalych. Na chrbte sa začal tvoriť slaný potôčik, ktorý prítomnosťou revízora mohutnel. S výstupom revízora mi zostala na tričku slaná mapa a nedočítaná strany knihy. Som sa ponáhlal. Už nikdy viac.
Ukončite nástup a výstup, dvere sa zatvárajú
Nástup a následné čakanie na posledných dobiehajúcich. 95. Šafko. Mladá slečna uteká k vodičovi, zatiaľ čo je komplicka zastaví pri druhých dverách aj s kočíkom. Pravá noha na schod a spýtať či môže aj komplicka s kočíkom. "Môž.....", zvyšok nebolo počuť pre hluk zatvárajúcich sa dverí. S, a to doslova, odretymi ušami sa je podarilo s končatinami v pôvodnom stave vyprostiť z dverí autobusu. Na rozlúčku dostala ešte prehliadku vodičovej slovnej zásoby, ktorú naštastie nepočula. Šťastnú cestu so vztýčeným prostredníkom nám popriala na oplátku.
Sézam, zatvor sa
Pokazené dvere (ako na obrazku) v 95. Zadné. Ale ako pekne. Otvoriť, to im ide. Zatvoriť, to už menej. Treba im pomôct. Asi takto. Zatvoriť, rozbehnúť sa, zabrzdiť, dvere sa zabuchnú, rozbehnúť sa a môžeme ísť. Po piatich zástavkách sa začala väčšina zelenať. som radšej vystúpil
