Búrka nás dobiehala stále viac a viac, my na hrebeni a hrmelo už vlastne skoro stále. To nás obíde. No jasné. Tak prečo začína pršať? Rýchlo obliecť niečo, čo chce byť nepremokavé, snažiť sa aby mi čo najmenej napršalo do ruksaku, prípadne napadalo čo najmenej krúp, ktoré začali medzitým nepríjemne šlahať do holých lýtok, kedže krátke gate. Tie som si neprezliekol. Počkať zvyšok skupiny a rýchlo preč. Prechod cez kosodrevinu dá odpočinúť došlahaným lýtkam, ale berieme zase všetkú vodu z konárov, ktoré nám stoja v ceste.
PRÁÁÁSK
Takú šlehu som pri blesku ešte nepočul. Neveriacky sme sa na seba pozreli. Som sa naozaj zlakla. Pekné konštatovanie. Koniec kosodreviny a smerovník v dohľadne, čo je asi 50 metrov, a budeme v "suchu".
AU Lýtka už celé červené. Celkom to bolí.
40 metrov.
Ideme po hrebeni a predsa v potoku ktorý sa tam vytvoril. Nechápem.
30 metrov.
PRÁÁÁSK
To už nebol len zvuk. Zuzka a Alenka, asi 15 metrov predomňou, sa ocitli na zemi. Eve, ktorá bol kúsok za nimi cvakli riadne zuby. Ja som cítil šupu do hlavy. Akokeby sa tlak okolo mojej hlavy na zlomok sekundy zväčšil sto krát. Juro vedľa mňa to isté. To bol blesk že? Odpoveďou mi je nejednoznačne, hej. Zliezli sme dole, pod kosodrevinový kríčok a čakali čo bude.
Kubo skonštatoval, že je najväčší čas sa prezliecť z trička a sandálov do niečoho vhodnejšieho. Nenormálne sa triasol. Bolo nás sedem. Úplne premoknutých. Aspoň mi zima nebolo. Kiežby sme to mohli povedať všetci. Dali sme si rozmočenú čokoládu na zlepšenie nálady. Zuzka si mlčky zobrala. Odvtedy ešte neprehovorila. Nečudujem sa.
Pomaly prestávalo pršať. Pomaly sme sa dali na pochod. Pomaly. Keď sme dorazili na Chatu pod suchým, slnko pekne, teplo, krásne, provokačne svietilo. Začali sme sušiť naše veci, ruksaky a ich obsah. Na zohriatie si podaktorý dali niaky ten poldecák. Keď sme sa s tetou za okienkom dali do reči, a začala menovať kde, koho, kedy zabil blesk prehovorili sme ju nech nám napriek tomu, že už je zatvorený bufet, naleje ešte jednu rundu. Narodeniny treba predsa osláviť. Keď vypli generátor, a žiarovky pomaličky pohltila tma, pobrali sme sa na izbu, do mokrých spacákov.
Nezabudnuteľný deň.
