Dnes už vieme všetko podstatné : ECB nakupuje vládne dlhopisy a iné aktíva za 60 miliárd eur mesačne. Je však potrebné si upresniť, aké sú ciele týchto nákupov. Je všeobecne známym faktom, že inflácia v EÚ v poslednej dobe nedosahuje zdravé čísla. V mnohých krajinách sa nám dokonca objavuje deflácia, ktorá oproti vysokej inflácii nie je až tak známym problémom. Deflácia je de facto záporná inflácia a do ekonomiky môže priniesť omnoho viac "neporiadku", ako už spomenutá vysoká miera inflácie. Hlavným cieľom ECB je dostať mieru inflácie na zdravú úroveň, čo predstavuje miera pohybujúca sa okolo dvoch percent.
Prečo je deflácia škodlivá? Téma deflácie je aktuálnou ekonomickou témou na Slovensku od februára 2014. Práve v tomto období Slovensko prvýkrát v histórii samostatnej existencie zaznamenalo defláciu. Deflácia pre našu krajinu predstavuje problém kvôli vysokému počtu dlžníkov. Počas deflácie sa totižto zvyšuje reálna hodnota ich dlhov. Okrem hodnoty dlhov fyzických dlžníkov sa zvyšuje aj hodnota dlhov strategických firiem a štátu. Riešenie zo strany ECB je potrebné najmä pre odstránenie javu, ktorému sa v odborných kruhoch hovorí deflačná špirála. Pod týmto pojmom rozumieme situáciu, kedy pokles cien vyvolá pokles spotreby (výsledok odloženej spotreby) a pokles spotreby vyústi do ďalšieho poklesu cien. Ak by sa napríklad Slovensko dostalo do takejto špirály, malo by to za následok dlhé obdobie deflácie resp. nízkej inflácie. Takýto vývoj nám našťastie podľa odborníkov zatiaľ nehrozí. Je však potrebné predchádzať aj deflácií krátkodobého typu (február 2014).
Nákup vládnych dlhopisov má teda za cieľ odstrániť krátkodobé deflácie, ktoré boli zaznamenané v niektorých krajinách. Okrem inflácie sleduje ECB aj iné ukazovatele. Za dôležité považuje oživenie a akceleráciu hospodárskeho rastu. ECB vychádza aj z faktu, že je veľké množstvo krajín EÚ považované za exportné krajiny. Ako tretí cieľ teda ECB uvádza pomoc exportérom stať sa konkurencieschopnejšími.
Avšak dôsledkom politiky ECB bude aj ďalšie oslabenie eura. Odhaduje sa, že kurz eura voči doláru bude v roku 2016 1:1 - čiže vyrovnaný. Musím skonštatovať, že tento dôsledok považujem skôr za negatívny. Euro často profituje zo svojej pozície druhej najsilnejšej meny a bola by to škoda, ak by o túto pozíciu prišlo. K vyrovnanému kurzu by však neprispela len ECB, ale aj americký FED, ktorý vykonáva veľmi prísnu monetárnu politiku, vďaka ktorej sa dolár zhodnocuje.
V súvislosti s monetárnou politikou spravila ECB v minulosti viacero chýb. Už o samotnom kvantitatívnom uvoľň ovaní vraveli odborníci pred niekoľkými rokmi . ECB s týmto krokom prišla až tento rok. Náklady oneskorenia môžu byť teda relatívne vysoké a je len otázkou budúcnosti, či sa ECB z toh to zlého načasovania poučí. Kritika ECB smerovala zároveň zo strany investorov. Tým sa pochopiteľne nepáčilo zvyšovanie úrokových sadzieb.
Na záver je potrebné skonštatovať, že s politikou, ktorú momentálne vykonáva ECB, je na mieste súhlasiť. Otázne však je, ako bude fungovať nakupovanie vládnych dlhopisov a iných aktív. Pevne verím, že sa ECB podarí naplniť stanovené ciele, lebo nevyriešenie problémov v monetárnej oblasti by mohlo viesť k postupnej akumulácii ďalších problémov rôzneho charakteru.
