Moja mama je právnička a otec ekonóm. Ani jeden z nich nemá na ružiach ustlané. Nie preto, že by zrovna oni dvaja boli neschopní, ale preto, že takých ako sú oni sú tisíce. A ja nechcem byť jeden z davu. Preto som nenastúpil ani na Ekonomickú univerzitu v BA ani na právo na Univerzite Komenského v Bratislave, hoci ma na obe školy prijali bez problémov. Keď som si vyberal školu ktorú chcem študovať, bral som do úvahy čo ma baví, čo viem a čomu by som sa chcel v budúcnosti venovať. Keby každý urobil takú hlbokú úvahu, možno by bolo menej absolventov na úradoch práce.
Mohol som sa slobodne rozhodnúť a rozhodol som sa. Študujem na Masarykovej univerzite v Brne odbor francúzština pre hospodársku a administratívnu činnosť a hospodársku politiku, kde som druhák a zároveň som prvák na ďalšom odbore – bezpečnostné a strategické štúdia. Nevidím v tom žiaden problém. Každý týždeň sa vraciam domov, do Bratislavy. A aby toho nebolo málo, venujem sa ďalej svojej srdcovke futbalu, ktorý som až do leta aktívne hrával a teraz som prešiel na lavičku toho istého mužstva. Doma, na Slovensku. Naozaj si myslíte, že toto všetko je dôvod na Vašu kritiku? V Česku študujem, lebo chcem nabrať dostatečné odborné danosti, ktoré však chcem využívať predovšetkým v prospech Slovenska.
Každý sa môže rozhodnúť čo bude študovať, ako bude žiť, aké hodnoty bude vyznávať a či sa rozhodne prejaviť svoj názor alebo nie. Ja sa za ten svoj nehanbím a stojím si za ním. A ďakujem svojim rodičom za to, že ma naučili rozhodovať sa a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
