Ja sám som absolventom 8-ročného gymnázia a na toto obdobie spomínam len v tom najlepšom. Sám si však uvedomujem, že ak by som sa rozhodol nepokračovať v štúdiu a nepodať si prihlášku na vysokú školu, pravdepodobne by som mal na pracovnom trhu problém uplatniť sa. Samozrejme, nie je to absolútne pravidlo, existujú aj výnimky, ale tie nie sú bernou mincou.
Gymnázia samé o sebe sú výbornou myšlienkou. Problematické je to, že rodičia často nesprávne odhadujú možnosti vlastných detí. Preto by mal byť prijímací proces na gymnázia o niečo prísnejší a možno by dokonca nemusel žiakov skúšať z vedomostí, ale skôr zo schopností. Myslím tým, že by žiaci mohli absolvovať niečo ako test študijných predpokladov, ktorého súčasťou by bolo napríklad analytické myslenie, kritické myslenie, numerické myslenie a podobne. Tento systém je v ČR zaužívaný už celkom dlhú dobu a nie je využívaný len vo vysokom, ale aj v strednom školstve. Žiaci by sa síce na takéto prijímacie skúšky nemuseli príliš učiť, ale na druhej strane test odhalí, ak v sebe nemajú dostatočné schopnosti na to, aby boli tými najlepšími z najlepších.
Počet gymnázií by sa mal navyše určite znižovať. Je ich veľa a mnohí súkromníci si z nich začínajú robiť biznis. Školy nesmú byť motivované prijímať čo najviac žiakov, ale čo najkvalitnejších, ktorí majú predpoklady pokračovať na VŠ a potom sa čo najlepšie uplatniť na pracovnom trhu. Ak niekto na gymnázium nemá, musí si jednoducho vybrať iné alternatívy. Ak si chce niekto udržať vyhliadky na VŠ, môže ísť napríklad na obchodnú akadémiu, ak niekto nemá ani na to, tak jednoducho patrí na učňovku a to nehovorím s cieľom urážať absolventov učňoviek. Sú odvetvia, kde ľudí nutne potrebujeme a určite je pre človeka neschopného študovať lepšie uplatniť sa v automobilke ako vysedávať na úrade práce bez akéhokoľvek remesla v rukách. Apel musí smerovať najmä na rodičov, lebo je predsa len logické, že nie z každého môže vyrásť právnik alebo ekonóm.
Okrem gymnázií je jedným z faktorov spôsobujúcich nerovnováhu na trhu práce aj zbytočne vysoký počet vysokých škôl. Ten sa musí taktiež znižovať a súkromné vysoké školy musia preukázať dostatočnú kvalitu, alebo prísť o licenciu... aby nám tu nevznikali príbehy o Sládkovičove. Ale o tom možno nabudúce.