Estónci sú, čo sa digitalizácie týka, značne popredu. Tento fakt má však viacero objektívnych odôvodnení. Jednak to, že legislatíva týkajúca sa digitalizácie bola prijatá už pred nejakým časom (konkrétne Databases Act a Public Information Act), a po druhé to, že má Estónsko značne odlišné demografické parametre. Aj v ich krajine cesta za terajším stavom trvala nejaký čas. Nemôžeme teda očakávať, že u nás okamžite prejdeme na rovnaký typ e-governmentu, ako je v Estónsku. Estónsku digitalizáciu, ktorú dnes porovnávame so Slovenskou, teda naštartovali normy, ktoré sú z rokov 1997 a 2001. Podobná norma bola na Slovensku prijatá až v roku 2013, preto, a som presvedčený, že oprávnene, beriem takéto porovnania za maximálne neobjektívne. Okrem toho, pri porovnávaní Slovenska a Estónska išlo často o miešanie jabĺk s hruškami. Len ako príklad - ak išlo o sumy výdavkov na informatizáciu, ktoré sa porovnávali, treba povedať, že v prípade Estónska sa jednalo o ročné výdavky a v prípade Slovenska o celkové výdavky za programovacie obdobie, teda 7 rokov. Už toto celkom ako seriózna komparácia neobstojí.
Estónci na viac nie sú ani náhodou európskym lídrom v používaní elektronických služieb. Patria dokonca takmer k priemerným krajinám v týchto štatistikách. Umiestňujú sa pravidelne okolo siedmej priečky, pri čom sa pred nimi pravidelne ocitajú krajiny ako Holandsko, Veľká Británia, Fínsko a Švédsko.
Treba taktiež podotknúť, že na začiatku existencie samostatného Slovenska bola naša politika nasmerovaná v zmysle kontinuity po Československu, čo nás obmedzovalo aj v takýchto témach. Preto treba brať pozitívne, že sme sa boli schopní v roku 2013 pohnúť ďalej a tým začať prechod k efektívnej digitalizácii. V Estónsku, naopak, sa po svojom vzniku dištancovali od krajiny, ktorej boli súčasťou – od Sovietského zväzu. Tento fakt im dával rozsiahly priestor na modernizáciu fungovania krajiny už od jej vzniku.
Kľúčovými boli taktiež 2 kroky:
prijatie zákona o elektronickom podpise (2002) a
začiatok vydávania občianskeho preukazu s čipom (2013)
„Práve tento krok bol podľa mňa kľúčový, pretože v čipe sa ukrýva aj elektronický podpis, ktorý bol dovtedy na Slovensku prístupný len pár vyvoleným. Chrbtica celej estónskej digitalizácie, dátová zbernica X-Road, bola spustená v roku 2003. Slovenská obdoba „Modul úradnej komunikácie“ (MUK) sa zjavila až v roku 2015. Znamená to, že tým pádom bude aj výrazne modernejšia, postavená na opensource technológiách. X-Road, ani MUK ani zďaleka nie sú celým e-governmentom. Inak MUK sa u nás akurát iba spúšťa, no postupne má dátovo prepojiť množstvo úradov z pohľadu výmeny informácií. Prinesie princíp „jeden krát a dosť“. Stávať by sa tak už nemali také prípady, že viaceré úrady budú od ľudí pýtať duplicitne tie isté informácie, čo bolo úplne bežné.“ napísal renomovaný novinár Ondrej Macko
Treba sa teda zamyslieť nad motívom očierňovania našej krajiny. Zoberte si, že niekedy stačí hľadať pozitíva a celkovo myslieť pozitívne. V zahraničí sa viac ako často stretávam so Slovákmi, ktorí veľmi radi razia medzi ľuďmi mýtus, že je naša krajina vo všetkom pozadu. Je teda pre mňa veľmi smutné, ak sa snažia médiá tieto názory podporiť a to len preto, lebo si treba za každú cenu kopnúť do vlády. Trend by mal byť presne opačný, pretože na každej krajine môžeme nájsť dobré, aj zlé veci.
