Jeho politický príbeh je veľmi jednoduchý. Striedajú sa v ňom obdobia zneužívania a podrazov. Neviem čím to je, ale Matovič momentálne dokáže osloviť slušné množstvo ľudí v mladom a strednom veku. Nie som si úplne istý, ako sa k takejto podpore dostal, no s istotou viem povedať, že v politike pôsobí bez akéhokoľvek úmyslu byť tvorivý v prospech našej krajiny.
Samozrejme – politika musí byť dynamická, niekedy aj útočná a nepríjemná – taká bola vždy. Od politika by som však očakával, že aj v prípade, že preferuje útočný typ politiky, tak je dostatočne pripravený po reprezentatívnej a argumentačnej stránke. Politiku totižto často chápeme aj ako riadenie štátu a riadiť štát a rozhodovať o jeho zákonoch môžu len ľudia dostatočne vybavení osobnostnými predpokladmi.
Igorova politika je však iná. Mladých ľudí si získava tým, že robí z parlamentu cirkus a divadelnú scénu. Na jeho transparentoch a tričkách sa síce raz za čas zasmejem aj ja sám, no ani tento fakt nič nemení na tom, že sa tým vysmieva vlastnej krajine. Pre podporovateľov týchto aktivít by som mal jednu otázku – ako by vyzeral parlament, keby si všetci poslanci priniesli transparenty a tričká, ktorými by sa navzájom urážali?
Ak by si niekto po prečítaní predchádzajúcich riadkov myslel, že toto celé je o obhajobe niekoho z vlády, mýli sa. Sám som presvedčený, že každé jedno podozrenie, ktoré bolo vyslovené, musí byť nezávisle vyšetrené na základe riadnych dôkazov. Zastavme sa však ešte pri posledných aktivitách „mladej pušky“ pred rezidenciou Bonaparte. Facebook totižto po týchto protestoch doslova zaplavili fotky mladých ľudí s Igorom Matovičom. Týmto chcem vyzvať všetkých týchto mladých ľudí, aby si sadli na 10 minút za stôl a aby skúsili napísať zoznam desiatich dôvodov, prečo na protest prišli – to sa im určite podarí. Potom by však ku každému dôvodu mali pripísať 3 riadne dôkazy, ktoré uviedol ku každému z nich Igor Matovič v ktoromkoľvek zo svojich vyhlásení... aký je výsledok, spoluobčania? Zaslúži si Igor tú selfie s vami? Predpokladám, že nie.
Viete, každá iniciatíva občanov mi je veľmi sympatická, ale nenechajme pri tom umelo vyniknúť človeka, ktorý si na nespokojnosti ľudí chce vybudovať politickú kariéru. Ak sa pozriete do minulosti, tak zistíte, že takúto taktiku nevyužíva prvýkrát. A Igor, čo tie daňové podvody a práca s bielym koňom? – Ty si to nevysvetlil, že? :)
Na záver by som dodal, že nie len na Slovensku, ale aj vo svete sa začína presadzovať rovnaký typ politikov – schopných veľa kričať, avšak s nedostatkom odvahy na vládnutie. V Británii medzi nich patria Nigel Farage a Boris Johnson, u nás máme Igora.
