Včerajší útok na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo v Paríži len potvrdzuje nárast extrémizmu v Európe a nemastná neslaná zahraničná politika EÚ sa ani pod vedením novej šéfky Frederici Mogheriniovej zatiaľ nikam nepohla. A tiež neviem, načo nám je taká benevolentná prisťahovalecká politika. Veď všetci traja na zabíjanie trénovaní útočníci boli francúzi – Said, Cherif a Hamyd – typické francúzske mená. 12 nevinných mŕtvych ľudí v stredu, ďalšia obeť dnes. Mnoho ďalších zranených bojujúcich o život. Extrémizmus, radikalizmu, fanatizmus nerozlišuje vinných od nevinných, likviduje hlava nehlava.
Francúzsko je na nohách a s ním aj celý svet. Španielsko a Dánsko posilnilo bezpečnosť, Londýn vyjadril podporu, Taliani sa boja, Kiska je zdesený, nemecký Titanik sa nenechá zastrašiť, Fico, Obama a Putin odsudzujú, Bratislava si uctieva obete, Merkelová cíti útok na slobodu tlače, Cameron vyjadril podporu, BBC informuje, NATO drží pokope a francúzska islamská komunita je šokovaná... ale to všetko je málo. Rovnako ako protesty proti islamizácií spoločnosti, ktoré len eskalujú už aj tak vyhrotenú situáciu, ale riešiť ju neriešia, naopak povzbudzujú prívržencov práva šária. Otázka už neznie, či tento extrémizmus bude pokračovať, ale kedy a kde. Islamský štát práve odštartoval svoje európske ťaženie. Neokupuje hranice, nedobýva mestá, útočí priamo v srdci. Úspechy extrémizmus povzbudzujú. Nie sme v tom však sami, spomeňme si na nedávnu rukojemnícku drámu v Sydney či maratón v Bostone. A Európan sa zrazu cíti „doma“ zastrašený, ohrozený a to nemusí cestovať ani do Sýrie, ani do Iraku.
