Som mladý a zatiaľ som nevynechal žiadne voľby. Považujem to tak trochu za svoju povinnosť. Dokonca by som ľudí za neúčasť vo voľbách sankcionoval (vhodným spôsobom). Ale rozhodovať o právach iných rovnako právne spôsobilých ľudí ( prvé dve otázky referenda ) len preto, že patria do 4 % referenčnej vzorky inakosti? Kto mi toto právo dal?
Prezident sa mohol rozhodnúť referendum nevyhlásiť a tým ušetriť pekných pár miliónov eur nášmu štátu, ale neurobil tak. V podstate asi nemal na výber, lebo právni experti sa predbiehali vo vyjadreniach, že by tak mal urobiť. Tak vyhlásil. Našťastie bol dosť rozumný, aby si nechal vopred posúdiť otázky navrhované Alianciou za rodinu Ústavným súdom. V opačnom prípade by niesol biľag zodpovednosti za protiľudskoprávne otázky práve on.
Poznám niekoľko párov rovnakého pohlavia a mnoho heterosexuálnych párov. Poznám pár usporiadaných heterosexuálnych párov ale mnoho usporiadaných dvojíc rovnakého pohlavia. Prečo sa nám niekto pokúša vsugerovať, že práve títo ľudia ohrozujú moju rodinu? Neviem síce, či sa tá moja dá nazvať tradičnou ( vlastne mám dvoch otcov a tri staré mami ), ale mám ju rád a som vďačný za to, že som jej súčasťou.
Možno to pán Chromík ( hovorca Aliancie za rodinu ) a spol. vidia inak, možno ich rodina je niekým ohrozovaná... Len nerozumiem, prečo, keď sa toľko ľudí cíti spontánne ohrozených, je potrebné zbierať príspevky na kampaň na účasť na referende. A paradoxne vyznie aj text na stránke Aliancie, ktorý hlása „ Náš zápas o rodinu sa stáva už aj zápasom o slobodu a demokraciu.“
Keď sa však vrátim k otázkam nášho očakávaného referenda:
Prvá znie: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? Ak aj bude referendum náhodou platné, ak aj náhodou zahlasuje za túto otázku viac ako polovica hlasujúcich, čo sa reálne udeje? Nič. Minuloročnou novelou Ústavy bola posilnená ochrana rodiny okrem iného aj definíciou manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Nie je to tak trochu duplicitné? A keď pripustím, že manželstvo uzavrú spolu len žena a muž, prečo by spoločnosť nemohla ako ďalšiu formu spolužitia akceptovať napr. registrované partnerstvo. A verím, že by sa našlo mnoho záujemcov aj z heterosexuálnych párov.
Druhá znie: Súhlasíte s tým, aby párom, alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? Skúsme sa hypoteticky zamyslieť nad situáciou, keby sa Vaše vlastné dieťa dostalo do takých problémov, že ho nemá kto vychovávať, starať sa o neho, dávať mu lásku, že nemá žiadnu rodinu...Aký by ste pre neho chceli nový domov? Neosobný detský domov s nedostatkom jedla, miesta, osobného priestoru, lásky, pochopenia, podpory a úcty okolia, ALEBO netradičnú rodinu tvorenú osobami rovnakého pohlavia, ktorí mu poskytnú všetko to, čoho by mal inak nedostatok? Ja by som volil netradičnú rodinu. Podmienky adopcii sú predsa nastavené veľmi prísne. Osvojiť si dieťa môže v našom systéme dokonca aj jednotlivec, nie len pár. Má teda spoločnosť dôvod sa obávať, že sú deti zverované osobám nespôsobilým byť rodičmi, že sú deti ohrozené..? To asi nie...však? Okrem toho homosexualita nie je prenosná choroba, za to homofóniou sa môžete nakaziť...
Tretia znie: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti sami nesúhlasia s obsahom vyučovania? Túto otázku vôbec nepovažujem za hodnú referenda. Toto je vec nastavenia vzdelávacieho systému, uplatnenia práva rozhodnúť sa a komunikácie školy, rodičov a detí. Okrem toho som presvedčený, že každé dieťa by malo mať základy sexuálnej výchovy. Či sa to niekomu páči, alebo nie, sex je súčasťou života.
Keďže tradičná rodina prežila už tisícročia, rovnako ako medzi nami tisícročia žijú ľudia inak orientovaní, nemyslím si, že by práve teraz mňa alebo niekoho iného títo ľudia ohrozovali. Myslím si, že s blížiacim termínom referenda prídu ešte emócie (najmä v kostoloch budú znieť silné frázy), ale priatelia, myslite na to, že problémov, tých skutočných, je všade naokolo dosť a tak nerozosievajme nenávisť, neprehlbujme rozdiely, jednoducho sa majme radi takí akí sme!
