Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Jeden študent
Budú dve hodiny
viem koľká bije
tá hrozná únava
ma snáď zabije
Moja hlava klesá dolu
oči zatvárajú sa mi
bojujem však statočne
pri vedomí som ešte
Už sa to však nedá
stále takto driemať
prestávam aj bojovať
začína ma spánok premáhať
A už chrním o stošesť
zobudím sa až keď bude šesť
pretriem oči, ešte niečo zjem
a vyrazím do ulíc, večer vždy ožijem
Spánok je môj kamarát
mám ho nadovšetko rád
v noci hýrim cez deň spím
do roboty vôbec nechodím
