
Otec kvapká saponát na hubku a snaží sa odviesť jeho pozornosť, preto sa pýta: Stihol si ráno električku? Veľa ľudí bolo na zástavke?
Syn prikyvuje hlavou a pokračuje: ... Duní Dunaj a luna za lunou sa valí ...
Matka pletie na gauči a tiež sa snaží zľahčiť situáciu: A ja som na teba myslela, či ste šli na telesnej von v tomto počasí ...
Syn: ...husté prachu kúdoly po poli valia sa, zem dupotom a nebo rykom sa otriasa. –
Otec drhne sklenenú nádobu od francúzskych zemiakov a poznamenáva: Aspoň že ste si udobrili chemikárku, keď ste ju včera tak nahnevali.
Syn prechádza okolo a rečie: ... a tí krutí čo nad nami vládli, kdeže sú? – My stojíme; ale oni padli. –
Matka namotáva vlnu na ukazovák a keď ju syn míňa, rečie: A matikára ste ukecali, aby vám nedal písomku?
On si dáva ďalšie kolečko a odvetí: ...nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári urazená pýcha ľutným hnevom žiari.
Otec nemá už kam dávať hrnce, stráca trpezlivosť a zvyšuje hlas: Tak vieš čo, poď mi aspoň poutierať riad. Však aj tak sa tu už len tak motáš.
Syn so vztýčenou bradou a rukou napriahnutou vpred odhodlane zvolá: .... a čo i dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Otec utiera riad a syn sa odchádza učiť ďalší predmet.