Taxík svišťal šerím tichom prebúdzajúcej sa magistrály a prednou maskou rozrážal prúdiaci vzduch. Chladič pod ňou bol určite plný mušiek, ktoré si o jeho konštrukciu rozmlátili svoje drobné hlavičky. Taký malý muší cintorín.
Na jednej zo zástavok, ktoré sme míňali, stál svätec netrpezlivo čakajúci na dvestodvanástku s očami agonicky vyvrátenými k nebu. Atmosféra barokového obrazu.
Na chrbte ma hriali lúče ranného slnka. Zima v ťahu. Konečne.
Otvoril som okno a vliezol pod studenú perinu. Spánok oslobodzuje.
„Neprebrala sa.“
„Ako to myslíš, že sa neprebrala?! Veď bola mladá a v poriadku...“
„Proste zaspala a už sa neprebrala.“Spánok niekedy oslobodzuje. Definitívne.
Spomenul som si na Almodovarov film, v ktorom jedna z postáv zbierala výstrižky z novín. V jednej z tých správ sa hovorilo o tom, ako policajti istého zimného rána prenasledovali motocyklistu, ktorý sa šialenou rýchlosťou rútil krajinou. Až potom, ako ho dohnali, zistili, že umrzol.
Obdobie dažďov.
Začal som ten bzukot aj počuť. Bol nepríjemne všadeprítomný, ako bzukot v sparnom letnom popoludní pri kontajneroch za mäsiarstvom.
Sadol som si na balkón a zapálil cigaretu.
Blesk roztrhol oblohu napoly. Na chvíľu som v spomienke ucítil známu vôňu ženskej pokožky, vlhkej od búrkového dusna. „Citovo plochý, ty si úplne citovo plochý!“
Ľudia oslobodení od celodenného hrbenia sa pod dáždnikmi, si to s blaženými výrazmi na tvárach energicky šinuli po chodníkoch.
„Kam to bude?“
„Do centra.“
„Umrznúť na motorke? To sa dá ako?“
„Hm...“, zamyslí sa. „Ja by som chcel umrieť pri j.bačke.“ Úplné bezvetrie.
foto: M.S. (osobná stránka )
text: M.B
---
Fotopríbeh vznikol ako jedna z povinných prác Mati Slovákovej pre prvé kolo prijímacích pohovorov na Katedru fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení.
Gratulujem k prijatiu Mati :)
