
Milujem ťa, ale si chorý, musíš sa ísť liečiť, keby to bolo na mne uľahčím ti to trápenie guľkou, blížny môj.
Neznášam pokrytectvo.
Ja osobne sa budem smažiť v pekle, to je mi jasné. Minimálne za obžerstvo, opilstvo, predmanželský sex, onaniu a keď už píšem tento článok, nesmiem zabudnúť že aj za rúhanie sa.
Jedno viem však iste, nebude to za neúprimnosť a nenávisť, ktorú niektorí dusia v sebe.
Boh v mojich predstavách má zmysel pre absolútnu spravodlivosť, nie tú cirkevnú – svetskú (nie spojenie týchto slov nie je omyl) a taktiež je recesista so značným zmyslom pre čierny humor.
Mám rezervovaný kotol s vriacim olejom hneď v prvej triede. Teším sa, samá dobrá spoločnosť. Od Stalina, ktorý rád štatistiky, cez pápežský rod Borgiovcov tráviacich všetko vrátane seba, pokračujúc Hitlerom, večne nespokojným s našim rasovo nečistým kotlom, Ratzingerom ututlávajúcim zneužívanie miništrantov a pár biskupov zneužívajúcich miništrantov. Taktiež nesmiem zabudnúť na skupinku nechápavo pokukujúcich veriacich, ktorí si mysleli že spoveďou sa vyrieši aj vražda (spoveď mimochodom Boh považuje za svoj najlepší džouk ) a jedného notorického onanistu s chlpatými rukami, to je ten spomínaný boží čierny humor.
Možno že s nami natočia aj nejakú pekelnú Smotánku.
Boh je jeden, s tisícom podôb a ako som spomínal perfektným zmyslom pre humor. O islamských samovražedných atentátnikoch ktorí prišli do neba a čakalo tam na nich 72 škaredých, 50 ročných nadržaných panien niekedy inokedy.
Boha je možné vidieť v rôznych podobách. Raz mi kamarát rozprával ako ho videl v očiach svojej lásky, žiariacich orgazmom. Ja ho však dajako nedokážem vidieť v očiach Predsedu Kongregácie pre otázky viery (alebo Inkvizície, ak chcete), ani v očiach radikálnych islamských duchovných, slovom omotávajúcich deti C 4-kou.
Myslím si že keď už ľudia budú súdení, tak pre ich činy a city, nie preto že mali na nočnom stolčeku namiesto Biblie Korán, výber hinduistických Véd, poprípade Jula Verna.
A prečo to všetko píšem? Neviem, dnes som sa zobudil s neuveriteľne naliehavým pocitom byť úprimný, strašnou averziou k určitému druhu ľudí a nutkavou potrebou oznámiť im, že u nás, v prvej triede je vždy volné miesto, ktoré s radosťou podržím.