„Poprosím Vás Lidovky a jednu tu morální žumpu pro manželku.“
Prof. Dr. L. Kubúta
Prológ
Dnes som po dlhej dobe musel opustiť svoju pracovňu, v ktorej zavalený hromadou múdrych kníh píšem pojednania o zmysle života a zapisujem svoje myšlienky , o ktorých som presvedčený, že raz zmenia svet. Dielo výjde súhrnne pod názvom „Podstata zmyslu života dokázaná komparáciou myšlienok Budkáčka a Dubkáčika, prezentovaná v aristotelovskom dialógu“ (s podtitulom „Kant bol oproti mne sr.čka“). Príčinou prerušenia prác na tomto veľkolepom diele bola akútna potreba poukázať na aktuálne problémy ohrozujúce ľudstvo. Pociťoval som to ako moju povinnosť sťa by veľkého mysliteľa.
Mejn Ajdía (...alebo, aj ja chcem byť v dome...)
Včera, po každodennej prechádzke parkom, do ktorého si chodím čistiť hlavu (v potoku šampónom), som si sadol do kaviarne „zregenerovať sily“. Ako si tak sedím, vysunulo sa zo stropu plátno a projektor, ktorý som si predtým nevšimol, na neho premietol obrovský nápis „VEĽKÝ BRAT ŤA SLEDUJE“. Moje najhoršie sny sa stali realitou. Naplnili sa zlovestné Orwellove vízie z románu „1984“ a bolo to ešte horšie - „veľký brat“ mal tvár Vila Rozborila... Vtedy som si definitívne uvedomil, že svet speje k záhube a ja ho musím prostredníctvom tohto článku varovať.
Na úvod som si dovolil odcitovať výrok jedného z velikánov našej doby, Prof. Kubútu, ktorý ho vyslovil pri zakupovaní Lidových Novin a istého nemenovaného bulvárneho plátku (Blesk) pri svojej obvyklej raňajšej prechádzke. Výrok bol zaznamenaný istým Cyrilom Orvélom, ktorý vo svojej predvídavosti tušil, že pán profesor povedal niečo prorocké. Nemohol však tušiť, že je to proroctvo temné, orwellovské... Teda keď pominieme nápadnú zhodu jeho a Orwellovho mena, a taktiež fakt, že hneď po vyrieknutí profesorovej myšlienky preletel nad ich hlavami havran bez hlavy.
Orwell prorokoval spoločnosť, v ktorej budú ľudia plniť úlohu bezmyšlienkovej masy ovládanej „veľkým bratom“, neomylnou vševedúcou tvárou s láskavým úsmevom a krutým pohľadom, z plagátov. Vykladači jeho diela sa však dopustili omylu, keď v tejto tvári identifikovali Stalina. Tento omyl sa dá pričítať ich malej predstavivosti a nepochopeniu metaforickosti Orwellovho diela. Zmiatli ich pravdepodobne fúzy, ktoré autor použil pri opise vzhľadu „veľkého brata“. Pri použití takéhoto výkladu by však Orwell mohol mať na mysli taktiež Chaplina, komisára Schimanskeho a celú plejádu nemeckých pornohercov z 80. rokov. O ich omyle svedčí taktiež skutočnosť, že Vilo Rozboril fúzy nenosí.
A tu sa dostávame späť k pánu profesorovi a jeho výroku, objasnenie ktorého nám pomôže identifikovať pravú tvár „veľkého brata“. Onou žumpou mal profesor samozrejme na mysli ľudský nevkus a hlúposť. Pri pohľade na každodennú REALITU je zrejmé, že Orwellov „veľký brat“ je len personifikáciou týchto „hodnôt“, ktoré pomaly a nenápadne ovládajú ľudstvo podsúvaním svojej „pravej“ REALITY. Pán profesor vedel, že táto situácia nastane už u onej trafiky, stačilo mu na to len „bleskovo“ prečítať titulok „Pergnerová v Extáze vyholená!“. Bystrý človek tam to varovanie vidí a tí najbystrejší v ňom dokonca vyčítali zmysel života, len medzi sebou vedú spory či je obsiahnutý v slove „extáza“ alebo „vyholená“. Starý pán však vedel aj to, že raz budeme „v dome“ všetci a ani si to nebudeme uvedomovať.
Epilóg
Dnes večer, keď som sa vracal domov, kráčajúc prázdnou ulicou, po ktorej sem tam preletel kúdeľ sena, zahľadel som sa do okien domov, v ktorých poblikávali modré svetielka. Prepadol ma nepríjemný pocit úzkosti. Hviezdnatá obloha bola jasná a mrazivá, pritiahol som si golier na kabáte až k brade a v hlave mi prebehla myšlienka, či som si nepodpísal ortieľ... Asi som vážne paranoik.
Musím už ísť, pred dverami môjho bytu stoja dvaja páni, ktorí sa predstavili ako Tony a Tony, obaja sú vyholení a príjemne sa usmievajú. Ide len o nejakú formalitu...
Kráčame ulicou a okná ešte stále blikajú namodro, Tony č.1 mi otvára dvere dodávky. Sadám si. Na stene domu oproti sa na mňa z plagátu usmieva príjemná tvár. Pod ňou je nápis „Veľký brat ťa miluje“. Tony č.2 štartuje motor a otáča sa ku mne so slovami: „boli ste vyvolený“.
