Okolo 20% študentov každoročne odíde a polovica z nich s vedomím, že nemajú v pláne sa vrátiť. Spomedzi krajín V4 sme v odchodoch do zahraničia za účelom štúdia ďaleko najhoršie. Môže to byť spôsobené najmä tým, že už pri porovnaní slovenských a českých vysokých škôl sa kvalita výrazne líši. Pre slovenských študentov jazyková bariéra pri štúdiu v Českej republike samozrejme nepredstavuje žiadny problém.
Mladí ľudia majú neskonalú potrebu objaviť svet, zažiť niečo nové, učiť sa a naberať najlepšie možné skúsenosti. Ako najčastejšie uvádzané dôvody na odchod sú kvalitnejšie vzdelanie , vyššie možnosti uplatnenia či jednoducho túžba odísť do zahraničia.
Množstvo ľudí tvrdí, že mladí by zo Slovenska nemali odchádzať, že by sa nemali vzdávať a mali by za svoju krajinu bojovať. Nie sme apatickí, skôr cítim obrovskú frustráciu a mám pocit, že nie sme dostatočne vypočutí na to, aby sme s tým dokázali a chceli niečo spraviť. Každodenne vidíme spoločenské a politické rozhodnutia a žasneme, ako naša krajina takto môže fungovať. Netvrdím ani to, že v iných krajinách je to dokonalé, ale pri tej našej nás problémy bolia a trápia o čosi viac.
Zahraničie ponúka mladým ľuďom lepšie podmienky platu či pracovného a študentského prostredia. Prakticky je veľmi málo faktorov, ktoré nás naozaj vedú k rozhodnutiu zostať študovať na Slovensku.
Väčšina slovenských vysokých škôl ruší prijímacie konanie a nahrádza ich priemerom známok zo strednej školy. Bohužiaľ, známkovací systém má mnoho nedostatkov ako napríklad neobjektívnosť. Učitelia pristupujú k výuke a známkovaniu individuálne a to má za následok, že niektorí študenti musia vynaložiť omnoho väčšie úsilie aby mali dobré známky ako iní. V praxi to znamená, že stredoškolákom častokrát na úspešné prijatie stačí len prejsť maturitnou skúškou. Vysoké školy tým vysielajú signál, že na kvalite budúcich študentov im až tak nezáleží.
Stredoškolskí učitelia sa už roky sťažujú na nezrozumiteľnosť externých častí maturitných skúšok. Naozaj tieto testy zisťujú, aká je naša úroveň znalostí alebo sa nás len snažia nachytať? Kedy konečne budeme vedení k tomu, aby sme sa zamýšľali a dokázali si ako dospievajúci ľudia vytvoriť názor na relevantné problémy a javy v našej spoločnosti? Široká spoločnosť roky volá po reforme školstva, ktorá by ponúkala aktuálny trend výučby a viedla tých najmladších žiakov ku kritickému mysleniu.
...
Vidím plagiátorské práce politikov na najvyšších priečkach vedenia štátu a znepokojuje ma, že s ľuďmi navôkol to nič nerobí. Desí ma, že mnohé slovenské školy ponúkajú tituly len tak, po známosti či za príplatok. Neviem sa zmieriť s tým, že odborníkom na Slovensku je adresovaná neúcta a nedôvera, dokonca sa im ľudia vyhrážajú pred ich domami. Ponižujeme lekárov a učiteľom neprikladá spoločnosť adekvátny význam. Nemôžem sa pozerať na to, ako v našej krajine nefunguje konsenzus a komunikácia.
Množstvo politických strán sa odkláňa od európskej demokratickej predstavy spoločnosti. Občania pristupujú k voľbám nezodpovedne, volia plagiátorov, populistov, mafiánov a fašistov, ktorí sú vrcholným potenciálom politiky našej krajiny. Toto nie je Slovensko, na ktoré sa chceme pozerať a byť jeho súčasťou.
