Boli sme v Budapešti. Ubytovaní v hoteli Marmara – turecký dizajn hotel priamo v centre s možnosťou parkovania v hotelovej garáži, do ktorej vedie auto-výťah, do ktorého sa vaše auto pravdepodobne nezmestí, naše sa zmestilo úplne, úplne na doraz a celý proces vojdenia do výťahu trval viac ako 10 minút za výdatnej asistencie hotelového navigátora. Izba malá, ale výborne riešená, celkový dojem z hotela veľmi dobrý, na raňajky mini Rama, slanina a aj vianočka, ktorú Taliani pchali do hriankovača. Hmm...
Ešte predtým, ako sme sa ubytovali v hoteli, sme urobili prvú chybu a išli do Tropicaria. Množstvo malých detí, ktoré jačali pri pohľade na takmer akékoľvek zviera. Zážitok žiadny, žraloky cez zväčšovacie sklo pôsobia ako veľké, ale nie sú, hady sa ani nepohli, ani krokodíly, ponad hlavu vám lieta obrovský vták a serie priamo na účastníkov prehliadky. Nechoďte tam, náplasťou vám určite nebude ani nákupné centrum, ktorého súčasťou Tropicarium je. Jedli sme fast food – mäso (asi aj sójové) s cibuľou a tarhoňou a potom makové rožky s vanilkovým krémom, ktoré boli veľmi dobré, ale bolo toho strašne veľa. Po diskutabilnom zážitku sme išli do hotela...
Cesta z hotela do srdca Budapešti trvala pešo asi tak 15 min. Začali sme hľadať cukráreň na popoludňajšiu kávu a reštauráciu na večer.
Cukráreň č. 1 – Auguszt cukrászda. Krásne záchody, vynikajúce koláče a veľký džbánik speneného mlieka ku káve. Nemáme fotku, nemusíte tam chodiť...
Cestou z cukrárne...
Reštaurácia č. 1 – Trattoria Mamma. Absolútny zážitok z talianskeho jedla poznačený nedorozumením. Objednali sme si obidvaja to isté jedlo a čašník nám rozdelil jednu porciu na dva taniere.
Druhý deň sme kráčali strašne dlho cez most od parlamentu k rybárskej bašte. Musel som niesť šiltovku v ruke, aby mi ju neodfúklo do Dunaja.
Potom po schodoch, dlho.
Do parku pod nekapitalistickým Hiltonom.
K nejakej pamiatke s ruskou strechou.
Cukráreň č. 2 – Ruszwurm cukrászda. Záchody priemerné, ale splnili účel. Strašne malá cukráreň, nenormálna štrúdľa. Talian si objednal kávu, povedal, že nech mu ju spravia vriacu a keď mu ju doniesli, tak reklamoval, že je málo vriaca.
Potom sme zaplatili za výhľad.
Dolu sa zviezli zubačkou, čo trvalo veľmi krátko.
Neskorý obed na budapeštianskej tržnici – celé zle. Na tržnicu nechoďte, ak nechcete kupovať zeleninu a ovocie, čo nechcete, na to sa do Budapešti nechodí, takže tam nechoďte. Nenormálne veľa ľudí, hlavne pri stánkoch s jedlom, ktoré sú výdatne podporované stánkami, v ktorých nemáte dôvod čokoľvek kupovať. Záchody platené, čisté, na poschodí, dolu vedie eskalátor.
Reštaurácia?? č. 2 – budapeštianska tržnica. Hamburger si v žiadnom prípade nedávajte, budete naň čakať polhodiny, na výšku má 15 cm a žemľu stlačíte tak asi o dva, takže vám stále zostáva pchať do úst 13 cm, čo sa jednoducho nedá. Sedeli pri nás Taliani, resp. iba on sedel, ona stála, kvôli nedostatku miesta, pochechtávali sa na našich hamburgeroch, potom začali spievať a odišli.
Cukráreň č. 3 – Művész cukrászda. Absolútny zážitok z cukrárne, neskutočné prostredie a neuveriteľné koláče s marhuľovým džemom. Sem choďte jednoznačne, je to najlepšia cukráreň v akej sme kedy boli...
Reštaurácia č. 3 – Wasabi. All You Can Eat, štandardné sushi a japonská kuchyňa na páse. Netradičný japonský spôsob podávania jedla je veľmi príjemný, doobeda sme videli ako pás čistia. Ja som vyskúšal aj puding – nebol to puding, len tak vyzeral. Žltá riedka tekutina, jemne citrónovo-kyslastá a v nej bolo niečo ponorené. Neviem čo. Nejedzte to, ale do reštaurácie choďte...
Ráno cestou do mestských sadov sme videli budovy v žalostnom stave.
Námestie hrdinov, pekné, choďte...
V mestských sadoch nikto nebol, iba niekoľko poľských turistických skupín a kačice.
Cukráreň č. 4 – Lukács cukrászda. Štyri roky po sebe vyhodnotená ako najlepšia cukráreň v meste, málo koláčov na obrovskom priestore, nádherné záchody, skutočne nádherné, veľké kusy jabĺk v štrúdli. Choďte...
Cestou z cukrárne sme navštívili múzeum teroru. Veľmi špecifické moderné múzeum, ale nie je nevyhnutné ho vidieť.
Reštaurácia č. 4 – Trófea Grill. Nečakaný zážitok z All You Can Eat reštaurácie. Úžasný výber maďarskej kuchyne, kačica, zemiakové guľôčky, nenormálna žemľovka a ružové mäso priamo z grilu. Coca-Colu vám nosia kým vládzete piť. A fľaškovú!! Jednoznačne choďte... V obchode vedľa si môžete kúpiť striebornú kravskú hlavu za 600 €.
Reštaurácia č. 1 – Trattoria Mamma. Áno, posledný večer sme strávili v tej istej talianskej reštaurácii v spoločnosti asi 15 Talianov, ktorí pri každej úsmevnej situácii svorne tlieskali a už sme nedostali polovičné porcie ako predtým.
Cestou z reštaurácie č. 1...
Potom sme kúpili suveníry a na druhý deň ráno sme išli domov. V Budapešti nie je problém dohodnúť sa po anglicky, čo veľmi príjemne prekvapí. Uvidíte len veľmi málo luxusných áut, ak predsa, tak s rakúskou, nemeckou a slovenskou ŠPZ. Turisti sú najmä z Poľska, Japonska, Ameriky a Anglicka. V auguste je celoštátna dovolenka v Taliansku, takže v auguste sú hneď za Poliakmi Taliani.
Choďte a jedzte...
