...a môj paralyzujúci strach zo smrti

Bojím sa... Každý sa bojí... Nemôžem povedať, že sa nad tým často zamýšľam... V skutočnosti na to nemyslím skoro vôbec... Ale sú v mojom živote momenty, kedy tá myšlienka proste príde... Zrazu je tu... A neviem jej čeliť... Naplno si uvedomím, že raz sa to skončí... A ja... ...už nebudem vidieť slnko, už si nepôjdem ľahnúť spať, už sa nezobudím do nového dňa...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (21)

A v ten nový deň bude všetko plynúť rovnako ako včera... Rovnako ako keby som tam bol... Určite sa nájdu ľudia, ktorým budem chýbať, ktorí na mňa budú ešte chvíľu spomínať... Ich život bude plynúť o niečo dlhšie... Možno sa pod váhou okamihu nad tým krátko zamyslia...

Všetko bude také, ako predtým... Len ja tam už nebudem... Tie drobné úlomky, ktoré tvorili moje dni, tie bežné životné udalosti, ktoré ani nestoja za zmienku, nad ktorými som sa vôbec nezamýšľal, pripadali mi tak všedné... Všetko sa to bude odohrávať ďalej... V životoch iných ľudí... V tom mojom už nie...