Ona sa potom po krátkom čase vracala popri našej už zomknutejšej skupinke, prešla ešte asi dvadsať metrov a potom sa vytrepala aj s kočíkom, aj s dieťatkom... Kočík sa asi dvakrát prevrátil... V ňom lietalo asi polročné dieťatko ako handra... Ešteže nevypadlo von do toho chrastia, ktoré lemovalo breh... Ešteže nevypadlo rovno do vody... Ešteže nevypadlo medzi tie kamene... Ešteže zostalo v tom kočíku...
Nechcel som uveriť tomu, že došlo k situácii, ktorú som si pred pár minútami predstavil...
Šok!!
Pre ňu... Pre nás... Pre to malé, ktoré začalo plakať... Ona hľadala cumeľ, my sme sa jej spýtali, že či jej netreba pomôcť... Povedala, že nie... Bola skutočne v šoku... Vytiahli sme kočík späť na cestu... Ona tíšila to malé...
Tento krátky príbeh nech slúži ako výstraha všetkým nezodpovedným mamám...